Daň za odvahu
Tak toto sa stane, keď sa človek odváži hovoriť? Keď človek nie je ticho a nečaká, čo zaňho urobia ostatní? Necelý rok po premiére filmu Únos, ktorého súčasťou bola aj smrť mladého Remiáša sa udeje ďalšia politicky motivovaná vražda. Tentoraz zomrú hneď dvaja mladí ľudia. Takých ľudí, akým bol Ján Kuciak Slovensko žalostne potrebuje, ak má byť zachovaná demokracia. Pretože strach je silný nepriateľ, ak ho dokáže vzbudzovať v ľudoch práve štát.
Ján Kuciak sa chcel nebáť, no nedokázal sa tváriť, že sa nič nedeje, keď sa mu začali vyhrázať ľudia, o ktorých ako investigatívny novinár písal. Keď však podal trestné oznámenie, nič sa nedialo. Až doteraz. Dotknutí si to zrejme vyriešili po svojom. A tak si Slovensko môže pripísať na svoj účet ďalšie dva mladé životy.
Skutočne sa vraciame do obdobia mečiarizmu?
Prečo je ale možné spáchať v dnešnej dobe takúto vraždu? Ako je možné, že človek môže byť ešte aj dnes popravený za svoje slová? Naozaj je Slovensko tam, kde bolo pred 20 rokmi? Ako sa tomu však dá zabrániť? Jedine tak, že nebudeme mlčať. Denník N dnes napísal, že okolo mŕtvol boli porozhadzované nábojnice, ktoré mali byť výstrahou pre tých, ktorí by sa chceli ďalej piplať v prípade.
Áno, nesmieme mlčať. Nesmieme dovoliť, aby sa prípad zamietol pod koberec tak, ako mnohé ostatné. Toto by Janko nechcel. Veď sám zomrel, lebo sa hrabal tam, kde nemal. Lebo hovoril to, čo mnohí nechceli. Podobne ako nedávno zosnulý František Gaulieder.
Zaslúži si Slovensko označenie mafiánsky štát?
Jánošík je dávno preč, teraz je rad na nás
Čo bude ďalej? Necháme si kvôli strachu o život zobrať demokratické Slovensko, alebo sa tomuto strachu postavíme? Musíme sa postaviť strachu a tiež ľudom, ktorí z toho strachu ťažia, Nie migranti, nie Istanbulský dohovor... ale jedine my sami sa môžeme pripraviť o slobodu a demokratický štát našou nečinnosťou.
Veľmi dlho sme čakali. No teraz je už najvyšší čas postaviť sa, vystrieť hlavu a začať konať. Pretože ľudia nebudú zomierať donekonečna, aby si Slováci uvedomili, že si musia pomôcť sami. Jánošík je preč, teraz je rad na nás.
Zbohom.
A dobré ráno Slovensko.