Svetlo v politike?
Za posledné mesiace sa toho na Slovensku udialo veľmi veľa. Ale len veľmi málo pozitívnych udalostí. Preto je príjemné, dozvedieť sa občas aj pozitívne správy. Jednou z nich je napríklad kandidatúra Zuzany Čaputovej na post prezidenky. Správa je pozitívna minimálne z dvoch dôvodov: ak by sa presadila, bola by historicky prvá prezidentka Slovenska a tiež je to podľa doterajších indícií veľmi rozvážna a slušná osoba. Čo sa týka jej politickej minulosti, tá nie je príliš dlhá, čo môže byť v tomto prípade skôr výhodou, rovnako ako v prípade Andreja Kisku. Dlhá je však Čaputovej advokátska história, počas ktorej sa venovala napríklad týraným a zneužívaným deťom, za snahu o zrušenie skládky v Pezinku získala Goldmanovu cenu a v spolupráci s VIA IURIS sa venovala téme verejnej kontrole verejnej moci. Čaputovej hlavným cieľom je prinávratiť legitimitu a dôveru v právny štát. A ja si osobne myslím, že práve toto dnešný nedôveryhodný štát potrebuje.
Progresívne Slovensko hovorí veci na rovinu a nezaobaľuje svoje názory do sladkých fráz, ako to robia mnohí politici. Majú svoje názory, niekedy liberálnejšie ako väčšinová slovenská spoločnosť, ale sú otvorení a ľudia pri nich vedia, na čom sú. To si veľmi cenním aj na Zuzane Čaputovej. Jej postoje napríklad k prerušeniu tehotenstva sú jasné. To, že sa nezhodujú s názormi iných je normálne. Sto ľudí má sto názorov. Jej názory su progresívne a súvisia so spravodlivosťou a rovnoprávnosťou. Ona, ani Progresívne sa nehrajú (zatiaľ a dúfam, že to tak zostane) na nič, čo by im mohlo priniesť viac hlasov. Jednoducho hovoria názory a postoje na rovinu- žiadne trápne a pseudodiplomatické možno.
Pokračovanie v doterajšej ceste
Keď Andrej Kiska oznámil, že kandidovať nebude, mnohí boli sklamaní. Áno, Kiska bol a je veľmi dobrý prezident. Ako však sám povedal, nekončí. Mohli by sme špekulovať o jeho ďalšej kariére, ale aj tak to bude musieť zaznieť z jeho úst, radšej si počkajme.
Čo ma však zaujíma je, akým smerom sa po jeho odchode bude politika uberať. Hoci mal iba minimálne právomoci, Slovensko v jeho rukách zmenilo atmosféru. Andrej Kiska si dokázal zachovať pevný postoj a vlastný názor (vidíte tú paralelu?). Hoci by niekto mohol argumentovať, že v posledných mesiacoch neurobil všetko, urobil doteraz azda najviac. A zrejme všetko, čo bolo v jeho silách. Každý človek dokáže kritizovať iných ale iba málo z tých najväčších kritikov urobilo niečo pre Slovensko. A to, že Kiska toho urobil mnoho snáď vidí a cíti každý.
Som zvedavá, kto si sadne do kresla po Kiskovi a dúfam, že bude pokračovať v tom, čo začal. Dúfam, že si tam sadne človek, ktorý má charakter a úctu k ľuďom. Úctu k zákonom a k pravde. Pretože ak sa má Slovensko uberať správnym smerom, je nutné aby ho takí ľudia viedli.