Nemám pocit, že by politici chápali pôvod slova republika a rešpektovali, že demokratická republika zahŕňa názory občanov. Nemám pocit, že by rešpektovali demokraciu a názor tých, ktorí ich zvolili. Nerešpektujú vôbec nič.
1968
Pripomíname si rok 1968. Tanky prišli, aby umlčali ľudí, ktorí si dovolili slobodne vyjadriť názor. Prišiel režim, ktorý detailne preveril a následne umlčal každý hlas. Sloboda bola dokonalo udupaná. Ľudia nedostali na výber, jednoducho sa rozhodlo o osude republiky bez nich. Akoby sa ich to netýkalo, akoby to bol film, ktorý mohli iba ticho sledovať.
Im sa to naozaj podarilo. Ľudia stíchli. Museli. Kto nechcel, musel zmiznúť. Odstránili ho, aby ich neohrozil. Lenže potom sa niečo stalo. Ľudia sa spojili a našli v sebe tú takmer vymiznutú silu na zmenu.
2018
A dnes je tu rok 2018. Vláda sa snaží vyčleniť ľudí z rozhodovania. Odmieta ich názory a požiadavky. Odmieta transparentnosť a slušnosť. Odmieta niesť zodpovednosť. Smeje sa ľuďom do tváre a myslí si, že ich umlčí. Ale hlboko sa mýli.
Všetci politici, ktorí si myslia, že kauzy prehrmia a ľudia zabudnú, sú na omyle. Ak sa im ich chorá stratégia začne vymykať spod kontroly, začnú klamať, zabíjať a nakoniec sú schopní znova použiť už známe tanky. No dnes ľudia nedovolia, aby im niekto zobral slobodu.
Za tých 50 rokov sa ľudia zmenili. Už sa neboja. Už sú odhodlaní aktívne zasahovať do politiky a sú nasraní. Sú nasraní na všetky lži, podvody a okrádanie. Neveria politikom ani slovo, pretože prekukli ich sprosté klamstvá. Ľudia sú odhodlaní a silnejší. A to asi dnešným politikom nedochádza. Že si poštvali proti sebe vlastný národ a strácajú vietor z plachiet.
Nie, rok 2018 nie je ako ten 1968. Pretože dnes vám nedovolíme siahnuť na našu slobodu. Budeme bojovať, budeme kričať, budeme písať no najmä- dnes nebudeme mlčať.
Skončili ste.