Bol to rozhovor s indickou kresťankou, ktorá sa okrem iného vyjadrovala k postaveniu žien v spoločnosti. Na otázku redaktora, či polícia týmto ženám vie pomôcť odpovedala, že polícia, nakoľko zodpovedá vláde, slúži najvplyvnejším. Článok mal názov "Škoda, že s európskym jedlom Indovia nepreberajú aj európske myšlienky".
7 ročné dievča ide ohlásiť znásilnenie a na polícii ju znásilní policajt. To je India.
Študentka je brutálne napadnutá a po ohlásení ju najvyššie autority nútia vziať svoje slová späť. To je Slovensko.
Aké sú tie európske myšlienky? Právo, spravodlivosť, rovné zachádzanie? Tak potom podľa môjho názoru sme na tom rovnako ako India. Odmietame úplne štandardné zmluvy a listiny. Polícia slúži politikom, ktorí sú už schopní všetkého.
Ľudia, ktorí utrpia krivdu sa svojich práv domáhajú roky a len málokedy sa stane, že sa skutočne dočkajú. Štát ponižuje neskutočnými spôsobmi svojich občanov a využíva ich na svoje hry a ciele. Trvá roky, kým sa slušní ľudia môžu znova vystrieť, pretože štát ich drží pri zemi a dusí. Len aby nad nimi nestratil moc a kontrolu.
Ako sa vôbec môže stať, že dievča, ktoré je brutálne napadnuté, sa stane obeťou sekundárnej viktimizácie ešte brutálnejším spôsobom zo strany štátu? Štátu, ktorý má slúžiť ľuďom. Ochraňovať ich. Mladé dievča musí na vlastnej koži zažiť, akých brutálnych metód sa štát neštíti. Požiada o pomoc a dočká sa ďalšieho kopanca. To nehovorím o Indii, ale o Slovensku (pre istotu). Príbeh Hedvigy Malinovej Žákovej je smutnou ukážkou toho, ako my chápeme európske myšlienky.
Nepodpíšeme pakt o migrácii, aby sme ochránili Slovensko. Avšak nie sme schopní ochrániť ľudí pred vlastnými občanmi. Naopak- tí, čo tak horlivo ochraňujú Slovensko pred migrantmi, ešte horlivejšie napádajú vlastných občanov.